uverejnené 8.6.2011 6:24 používateľom Peter Mláka
Pozývame na stretnutie s misionárom indického pôvodu Mangadan Kuriakose Sunnym. Stretnutie
bude túto sobotu 11.6.2011 o 17:00 v zasadačke mestského úradu v
Bojniciach. Verím, že to bude podnetný podvečer s človekom , ktorý
založil niekoľko kresťanských zborov. |
uverejnené 28.3.2010 10:40 používateľom Peter Mláka
uverejnené 4.10.2009 12:00 používateľom Kresťania Prievidza
[
aktualizované 12.1.2010 11:47 používateľom Peter Mláka
]
Pozývame Vás na stretnutie s americkým kresťanom Alanom Buchanekom. Jeho životný príbeh je pútavým svedectvom o Božom záujme o človeka ktorý sám Boha nehľadá, dôkazom o tom, že aj životná tragédia môže byť Bohom použitá k záchrane a tiež je to príbeh o zvrchovanej moci Boha nad životom a smrťou.
Veríme, že jeho príbeh prehovorí aj k Vám.
Miesto konania - zasadačka mestského úradu v Bojniciach (Sládkovičova 1, Bojnice, oproti hotelu Lipa)
Miesto sme žiaľ narýchlo museli zmeniť, ospravedňujeme sa za možné vzniknuté potiaže.
Termín - 10.10.2009 o 17:00 - termín ostáva nezmenený
|
uverejnené 7.6.2009 7:19 používateľom Peter Mláka
[
aktualizované 7.9.2009 23:28 používateľom Kresťania Prievidza
]
V dňoch 21.-23.8. naše Spoločenstvo kresťanov organizovalo konferenciu na chate Signál v Bojniciach s názvom TRHLINA. Ústrednou myšlienkou celej konferencie bola otázka: JE TÁ TRHLINA MEDZI MNOU A BOHOM, MNOU A OSTATNÝMI? ALEBO JE V MOJOM VLASTNOM SRDCI?
Asi dva týždne pred uskutočnením konferencie nebolo zrejmé, či sa celé podujatie uskutoční, evidovaný bol totiž nízky počet ľudí, preto sme o tom na zhromaždení diskutovali. Ozývali sa aj hlasy, aby sme to preložili, ba dokonca zrušili. Avšak uvedomovali sme si, aké obrovské úsilie sme do toho vložili, tak napokon nebolo ani reči o tom celú akciu rušiť. S dôverou sme to vložili na modlitbách do Božích rúk. Mali sme na zreteli našich neveriacich priateľov, ktorí prejavili ochotu prísť.
Boh vypočul naše modlitby, skutočne v deň konferencie 21. augusta prišlo niekoľko desiatok ľudí, takže vyhradená miestnosť na prednášky bola takmer zaplnená. Nad trhlinami v našich životoch sme sa zamýšľali s Jozefom Abrmanom, Petrom Kozárom, Jozefom Húšťom a Julkom Kremským. Kázané slovo našich bratov bolo vzácne podobné, preto je zbytočné rozoberať jednotlivé kázne, uvediem aspoň, aké pochopenie z toho pre mňa vyvstalo. Začali sme knihou Genezis, kde je opísaný príbeh našich prarodičov Adama a Evy, aby sme mohli vystopovať prvú trhlinu, ktorá bola trefne pomenovaná ako „matka všetkých trhlín“. Nastala medzi nami a naším Stvoriteľom, pretože sme neuposlúchli Jeho príkaz a svojvoľne sme išli vlastnou cestou. Ochutnali sme ovocie zo zakázaného stromu poznania dobra a zla. Tento strašný počin, ktorý je v biblii nazvaný prvotný hriech mal za následok odcudzenie človeka od Boha. Prvý ľudia sa po vykonanom hriechu zahalili, človek stratil obecenstvo a intimitu s Bohom, čím sa začala všetka pretvárka a lož. Ľudia to nemohli nijakým činom opraviť. Od okamihu, kedy boli Adam s Evou vyhnaní z raja, každá ľudská bytosť pociťuje akúsi trhlinu vo svojom srdci, ktorú si ľudia snažia napĺňať márnosťami tohto života- sex, drogy, nakupovanie, sebarealizácia, všetky tie naše smiešne náboženstvá a pod. Boh jediný mal na celú zúfalú situáciu riešenie, pred 2000 rokmi poslal svojho Syna, aby trhlinu, ktorú vytvorili ľudia zaplátal. Obeťou Svojho Syna- Pána Ježiša Krista, ktorý umrel za hriešne ľudstvo a umožnil nám tak životne dôležité spojenie s naším Stvoriteľom.
Počas konferencie zazneli aj mnohé svedectvá kresťanov, do programu boli zahrnuté piesne a chvály a musím veľmi oceniť najmä chváliacu skupinku, ktorá sa vskutku veľmi dobre pripravila. Pôsobili na mňa veľmi spontánne. Po kázňach a chválach bol priestor na skupinovú diskusiu, kde sme kládli otázky „vedúcim skupiniek.“ V sobotu sme uskutočnili krst našich dvoch milých bratov Lukáša a Igora v hoteli Kaskáda. Bol to druhý krst na ktorom som sa zúčastnil, ak nerátam ten môj krst. Je to vždy veľmi vzrušujúca atmosféra, rozhodnutie na celý život „pochovať“ svoj starý život a verejne to demonštrovať pred bratmi a sestrami a nebeskými mocnosťami. Po ukončení krstu sme mali priestor na osobný čas, každý sa mohol stíšiť, prípadne si pospať, zahĺbiť sa do Božieho Slova. Po skončení oddychu sme premietali film s názvom FIREPROOF. Sprvoti som sa nazdával, že ide o ďalší sladký americký film, bol som však prekvapený z jeho zápletky a následného rozuzlenia s prekrásnou pointou, v ktorej bola vyjadrená kresťanská láska.
V nedeľu po raňajkách mal kázeň náš milý brat Julko Kremský, ktorý nás nabádal, aby sme si zamilovali Slovo Božie, hlbšie ho skúmali. Trápila ho skutočnosť, že kresťania sú dnes vlažní a nepoznajú Božie Slovo. Dostali sme sa ku kráľovi Ezechiášovi, ktorý chodil pred Hospodinom celým srdcom. Obdivoval som entuziazmus nášho brata, ktorý si i v pokročilom veku udržuje sviežosť a lásku k Bohu ktorá je pre všetkých príkladom. Po skončení kázne nasledoval obed a konferenciu sme ukončili.
Som šťastný, že všetko prebehlo v pohode, za čo patrí vďaka každému, kto svojim dielom prispel k celému organizovaniu, no predovšetkým vďaka patrí nášmu Pánovi Ježišovi, ktorý zakryl všetky naše ľudské nedostatky. Jedinú chybičku krásy, ktorú vnímam je fakt, že to celé netrvalo aspoň polroka. Zazneli tam tak hlboké myšlienky, že to bolo pre mňa a možno aj pre ostatných prirýchle tempo. Želám si, aby každý jeden z nás ešte hlbšie nad tým pouvažoval, aby nám to len tak nepretieklo medzi prsty.
Karol Teslík
|
uverejnené 4.6.2009 1:22 používateľom Peter Mláka
[
aktualizované 14.6.2009 12:13
]
V sobotu 13.6. 2009 sme sa vybrali do Jaskyne mŕtvych netopierov v Nízkych Tatrách. Z Prievidze sme vyrazili dvomi autami, spolu nás bolo sedem ľudí.
Cesta trvala o niečo dlhšie, ako som pôvodne myslel, takže sme hneď po príchode na Trangošku museli svižným krokom vyraziť k Jaskyni (za čo sa dodatočne ospravedlňujem). Asi hodinový pochod preveril našu kondičku (jój,už to veru nie je ako za mladi), ale nakoniec sme presne o 12:00 boli na mieste. Po úvodnom poučení, že do Jaskyne ideme na vlastné riziko a vyfasovaní výzbroje (prilba a pás s karabínou) sme vstúpili do podzemia. Po úvodných metroch niektorí zapochybovali, že to bol dobrý nápad sem ísť, ale postupne sa upokojili. Chôdza po klzkom, vlhkom a nie najlepšie osvetlenom teréne nebola ľahká, museli sme ísť po mostíkoch a rebríkoch, dávať pozor na hlavu (pár krát sa prilba skutočne zišla) a niekedy sa aj istiť o steny. Vyskúšali sme si aj jaskynnú tmu, dýchali úžasný jaskynný vzduch a nakoniec videli aj nejaké mŕtve netopiere. Sprievodkyne a personál na mňa pôsobili milým dojmom. Celkovo to bolo príjemné dobrodružstvo. Škoda len chladného počasia a našej kondície, že sme nevybehli na chatu M.R. Štefánika (možno nabudúce).
Pred šiestou večer sme sa vďaka Pánovi zdraví vrátili domov. Ďakujem všetkým účastníkom za spoločnosť a statočnosť. Peter M
|
uverejnené 23.4.2009 8:49 používateľom Kresťania Prievidza
[
aktualizované 10.5.2009 22:03
]
7.-8.5.2009 sme boli na chalupe pri Valaskej Belej. Bol to taky milý malý výlet s opekačkou. Asi najviac sa tam páčilo ďeťom, ktoré sa trochu vyšantili. Samozrejme sa páčilo aj nám veľkým. Fotografie onedlho umiestnime do sekcie "Foto".
|
uverejnené 18.4.2009 2:21 používateľom Peter Mláka
[
aktualizované 23.5.2009 23:00 používateľom Kresťania Prievidza
]
V sobotu 23.5.2009 sme predsa vystúpili na Kľak. Odštartovali sme ráno z Prievidze v počte 7 ľudí+1(bábätko v brušku). Na Fačkovskom sedle bolo dosť chladno a Kľak bol v tmavých oblakoch. Dúfali sme však, že sa počasie zlepší a tak sme sa vybrali na cestu. Po predchádzajúcich dažďoch bol terén miestami blatistý, ale postupovali sme miestami v studenom vetre ďalej. Oblaky postupne mizli a na lúčke sme si trochu oddýchli v slnečných lúčoch. Rástli tu krásne kvety - hlaváčiky jarné. Ďalej sme postupovali "rozprávkovým lesom" na sedlo pod Kľakom. Tam sa pred nami otvoril skalnatý vrchol Kľaku, na ktorý sme o chvíľu vystúpili. Viditeľnosť bola pomerne dobrá, výhľad z Kľaku je naozaj úžasný. Obdivovali sme aj kvety - horce a prvosienky. Chvíle na vrchole znepríjemňoval len silný studený vietor. Celkovo sme išli pomalým tempom a aj vďaka tomu aj Kika a naše bábätko absolvovali takmer celý výstup. Chýbal len kúsok, ale aj tak - Kika, si fakt "trochu športový typ"!
Cestou tam aj späť sme okoloidúcim spoluturistom rozdávali evanjelizačné letáky. Nech sa Pán prizná aj k tejto malej službe!
Fotky nájedete v sekcii Foto.
PM
|
uverejnené 18.4.2009 2:18 používateľom Peter Mláka
[
aktualizované 29.4.2009 11:37 používateľom Kresťania Prievidza
]
V nedeľu 26. apríla sme privítali na nedeľnom zhromaždení brata Jozefa Abrmana, ktorý je pastorom KZ Trenčín. Je to brat, ktorý je u nás vpodstate doma a je známy hlavne svojim darom evanjelistu. Spolu s ním ešte prišli brat Tomáš a sestra Janka. Jozef kázal na prvom zhromaždení na slovo Ján 6 - bola to úvaha ktorá podnecuje k premýšľaniu o motívoch nasledovania Pána Ježiša.
Jeho druhá kázeň bola z Markovho evanjelia z 5. kapitoly, kde vyzdvihol záujem Pána Ježiša Krista o osobný vzťah s človekom.
Je povzbudzujúce stretnúť sa s bratmi a sestrami z iných zborov, vedieť, že nás spája láska Kristova a vzájomne sa povzbudiť vo viere. Ďakujeme bratia a sestra za návštevu, vďaka Jozef za Tvoju službu. Boh Vás žehnaj!
|
uverejnené 18.4.2009 1:58 používateľom Peter Mláka
[
aktualizované 18.4.2009 2:17 používateľom Kresťania Prievidza
]
10.4.2009 Sme sa vybrali na prvú jarnú spoločnú túru. Zišli sme sa traja v Prievidzi - Karol, Milan a ja, v Nitrianskom Pravne sa pridal Martin. Z Prievidze sme išli autobusom na sedlo nad Jasenovom. Na začiatku túry Karol nadhodil otázku, či sme už niekedy stretli medveďa. Nikto z nás po tom ani netúžil, ale otázka visela vo vzduchu.
Pôvodne som plánoval že urobíme prechod až na Sklené. Naše tempo však nebolo rýchle, pretože sme sa veľa rozprávali a čítali z Božieho slova, takže sme zvládli asi polovicu. Na Vyšehrade bol pekný výhľad do blízkeho okolia, viditeľnosť ďalej bola slabšia. Zapísali sme sa aj do vrcholovej knihy. Pokračovali sme ďalej, cestou nám Martin rozprával svoj životný príbeh a kochali sme sa pomaly sa zobúdzajúcou jarnou prírodou. Za miestom, ktoré sa volá Pod stĺpom sme obdivovali ružovkasté základy šišiek na červenom smreku, ja som ich práve fotil, keď pred nami prebehol cez cestu medveď. Teda videl ho len Karol, ale veríme mu.
Po hrebeni sme prišli až po chatu na Štyroch chotároch, čas už pokročil, tak sme sa rozhodli, že zídeme do Nedožier-Brezian. Tam sme chytili autobusy domov.
Bol to pekne strávený čas v prírode, pri rozhovoroch o Bohu, nad jeho Slovom. Vďaka Ti Pane! A vďaka aj Vám, kamaráti. Peter M
|
|
